Bez ohľadu na urbanizmus, infraštruktúru, okolie. Podľa cielene nezmenených stavebných zákonov z roku "päť". Bez legislatívne ukotvenej stavebnej polície a vymožiteľnej regulácie. Koncentrujeme ľudskú masu v tisíckach do podlaží vo vertikálnych skleníkoch bez duše. Dávame im trápne cudzojazyčné názvy bez miestnej príslušnosti či tradície. Autisticky zahusťujeme. Nič dopravne neintegrujeme. Pod zemou nepremáva žiadny vlak. Rezidentom odťahujeme "káry" pre komunál súkromne za nekresťanské peniaze. Smeti, skládky, environmentálne zátaže prevádzkujeme bez kúska sebareflexie. Zamieňame pozemky, predávame nehnuteľnosti tak, že sa za tu sprostotu už ani nehanbíme. Zo všetkého trčí jeden škaredo ošarpaný hamížny bager. Bližšia košeľa ako kabát. Miestny úrad nie je pre veľkých developerov ani len dôstojným súperom, ale fraškou za pár drobných. Keď chýba mestu peniaz, zvýši miestne dane. Za nehnuteľnosť. Ak nie rovno o sto percent, tak aspoň o päťdesiat. Sociálna empatia sčítaného kata. Podielové dane za desiatky tisíc neprihlásených duší ale nevymáha. To by chcelo vybrať nohy z lokálneho lavóra, čo je riskantná odysea. Funkcionársky kolektív vysmiatych zástupcov spinká sladko vo svojom lokálnom žite a tíško dúfa, že v deň volieb si pri urne plebejec hádam na nič z tohto nespomenie. Papá sa vývar. "Naka" soľnička nikomu nechýba. I bez nej je to tu roky "euro" presolené. Veľké lyžice to majú vo vývare na "stojáka" bez držiaka.
V organizácií vecí verejných sme už tak ďaleko, že investori nepotrebujú k zvoleniu svojich kádrov ani politické strany a politické strany nepotrebujú pre svoju činnosť takmer žiadnych členov. Robí sa verejná politika pre ľudí bez ľudí. Obmedzenej ponuke stačí pragmatické zvolenie. Peniaze robia peniaze. Párky, pivo, kolotoče - "kečka" na bilborde. Mexico Platz a iné. Bez väčšej idey to na zvolenie stačí. Už roky. Tešíme sa v plači. Perspektíva jedného neskorého Faustovho dopoludnia pre krásavicu na Dunaji je preto stále tristná. Viedeň z nej isto nebude. To už nesľubujte. Chýba tu na to genius locci. Sme povrchní barbari. Čo ma mrzí. Chcelo by to zmeny v bazálnom nastavení. To je ale to najťažšie. Pre nás všetkých.