Blízky východ - Cui bono

Autor: Pavol Nemec | 9.1.2017 o 23:49 | (upravené 10.1.2017 o 0:23) Karma článku: 4,00 | Prečítané:  441x

Svetové líderstvo v obchode a civilizačnom pokroku je pre túto oblasť už dávnou históriou. Blízky východ je dnes kotlom, v ktorom sa varí vela globálnych i regionálnych záujmov. 

Tím kuchárov rôznych uniforiem, národností a vierovyznaní stojí pri bitúnkovej kádi vo vriacom nepokoji. Varený obsah sa tu mieša z mnohých ingrediencií roky, no jeho výsledok je stále nestráviteľný.

Na oko občianska vojna je v skutočnosti proxy vojnou mnohých poskokov povaľujúcou sa teritoriálne na území dvoch  štátov.  Sýrie a Iráku. Politicky a ekonomicky je akčný rádius destabilizačnej vlny konfliktu  podstatne širší ako ten bezprostredný.

Sekulárne násilie, migrácia, ekonomická nestabilita  kontaminuje politickým nepokojom okolité štáty  i náladu súčasnej Europy.  Arabský svet je rôznou mierou zaintresovanosti pohltený v konflikte celý. Financmajtrami bojových operácii sú nosné štáty sunnitského a šiítskeho sveta i formálne sekulárny  Osman. Geopolitiku v konflikte reprezentuje reinkarnovaná studeno-vojnová dvojka a marginálne aj postkoloniálne štáty EÚ. Veľmocenských promotérov tiahne k regiónu  predovšetkým  ekonomický záujem vlastných štátnych i súkromných korporácií. Ropa a plyn, ich ťažobný objem a distribučné trasy sú zlatom i prekliatím blízkeho východu. Miestom záujmového stretu sú predovšetkým ich možné nové transportné trasy a boj o odbytiská. Stará dáma mocensky trošku alzheimerická je stále mimoriadne solventná a energeticky náročná. Informácie sú pre rozhodovacie procesy zlatých sál či oválnych pracovien všade na svete klúčové. Strategické i obchodné. A to nielen pre cára, sultána, strýčka Sama, vznešených duchovných, dedične  pomazaných, volených i nevolených. 

Regionálne záujmy v blízkovýchodnej proxy vojne sú definované nielen ekonomikou, ale i konfesijným a národným prvkom. Osmana trápia hlavne Kurdi a ich národné právo na sebaurčenie. Kurdistán vo forme štátnej či regionálnej autonómie. Osman takéto a im podobné aktivity Kurdov považuje za ohrozenie svojej vlastnej územnej celistvosti a podľa toho sa vnútropoliticky i zahraničnopoliticky angažuje.  Mocensky, vojensky, politicky. Osman nemá problém na uzemí Sýrie bombardovať kurdské pozície ako členská krajina NATO, hoci ich ako kurdských bojovníkov proti ISIL ( Islamský štát, Daeš)  finančne i materiálne podporuje iná členská krajina NATO. Zhodou okolností tá vojensky navýznamnejšia. Osman  tiež nemá problém finančne a materiálne podporovať ISIL, pretože aj on bojuje práve proti kurdským bojovníkom. Osman nemá problém obchodovať  s ropou ťaženou z ropných vrtov ISIL na hulváta. Nemá tiež problém umožniť vzlet stíhačkám veľkého brata zo svojich vojenských letísk, ktorí potom likvidujú pozície ISIL, presne tie isté, ktoré Osman zase svojou druhou rukou vytrvalo vyzbrojuje.  Osman nemá problém v trojsekundovom prelete svojím územím zostreliť hlavnému nepriateľovi paktu severoatlantiky stíhačku. Dokonca už nad uzemím iného štátu a hypoteticky takmer aktivovať článok 5 vojenského bloku. Osman nemá problém sa po dôraznom napomenutí z Novej zeme  v salte politicky obrátiť a v hlbokom predklone iniciovať dohodu s cárom o nastolení nejakého mierového modus vivendi pre región.  Pričom miesto slavnostného prípitku ako vstupný prezent k zmiereniu posunie cárovi projekt výstavby novej jadrovej elektrárne v osmanštáte a odovzdá zdvorilé pozvanie na obnovu ruských rekreačných aktivít do svojich osirelích prímorských letovísk vo zvýhodnenej cene. 

Politických anomálií je na blízkom východe veľa. Kam len večné oko z neba v každej kultúre bojujúcich strán inak vyznávané dohliadne. 

Kurdov je v oblasti asi 30 miliónov. Sú roztrusení vo viacerých lokalitách Turecka a Sýrie. Neobývajú ucelené územia. Z hľadiska mocenského vývoja je ale pravdepodobné, že nejaká Kurdmi spravovaná územná forma sa vďaka ich neustálej bojovej aktivite v regióne nakoniec dosiahne.

Asadovci, ktorí riadia časť pôvodnej Sýrie ako súčasť dedičnej monarchie po otcovi sa geopoliticky spojili z Rusmi. Rusi sa v konflikte angažujú na pokraji svojich súčasných ekonomických možností. Aj za cenu, že nebude prechodne vo vlastnej krajine z čoho vyplácať dôchodky. Rusi sú si vedomí, že prioritne musia chrániť svoje hlavne vývozné komodity a ich odbytištia. Svoju angažovanosť na blízko východnom ropnom a plynovom poli chápu ako preventívnu ochranu svojho podielu na energetickom  trhu Európy. Spájať sa s nepriateľmi svojich nepriateľov na platforme spoločných mocenských a obchodných zaujmov je v súčasnosti hybnou silou blízko východných animačných programov. 

Asadovský alaviti sú šiítská vetva moslimov konfesijne i reálne fungujúca v spojenectve s Iránom. Hlavnou šiítskou regionálnou mocnosťou. Peržan Asada vojensky podporuje. Hnutie Hizballáh i Šiítske milície bojujú s Asadom na rovnakom fronte. Svoju úlohu obe tieto organizacie zohrávajú i v aktivitách voči Izraelu, kde sa snažia vojenskými i násilnými operáciami o vznik samostatnej Palestíny. ISIL, (Islamsky štat, Daeš), fronta An-Nusra, Al-Kajda sú konfesne sunniti. Údajný výskyt Sýrskych demokratických síl v bojoch je zbožnou kulinárskou prísadou z kuchyne štyridsiatej štvrtej armády duchov. Sunnitov v bojoch podporujú niektoré rodiny podieľajúce sa na vláde u Saudov, čo je vlastne taká kráľovská rodinná džamáhíríja. V Saudskom stanovisku sa našiel aj Katar. Super solventné blízko východné mrňo, učupené v Osmanskom zálive so zlatou žufanou v puse a s ťažobnými vežami plnými zámorských investorov. 

Saudi sú sunniti s wahhabisticko-salafistickom odtieni. Čo je taká najmenej kompatibilná a najviac militantná forma sunnitského islámu s vlastným neochvejným presvečením, že ostatné viery sa vo svojej podstate škaredo mýlia a treba ich napraviť. Či už radikálnymi vierozvestcami z  petrodolárových mešít intenzívne stavaných po celom svete. Alebo financovaním násilností a nepokojov s podobným cielom. Exportní imámi putujú do bližších či vzdialenejších krajín sveta z ich posvetnej Mekky poznania na zlatom koberci saudskych finančných tokov. 

Takýto iniciačný postup je úspešný najmä tam, kde je domovský civilizačný okruh otupelý z konzumu či chudoby z multikulturálnej náuky či kómy vlastného úsudku, a tak nedokáže vzdorovať militantnej forme koncentrovanej fanatickej zarputilosti. V Európe wahhabisti duchovne najviac investovali do Bosny a Hercegoviny a Kosova. Tu petrodolárom odstavili chudobnú, ale umiernenú miestnu moslimskú komunitu a nahradili ju tou svojou konfrontačnou dogmou politického islámu. Wahhabisti priebežne investujú do svojho duchovného programu i v ostatných starých členských štátoch EÚ. 

Zbrane pre blízkovýchodné bojiská pochádzajú zväčša z reexportov Saudov, Iráncov či Turkov. Exportné krajiny do týchto zbrojným embargom nepostihnutých krajín sú ich najväčší svetoví výrobcovia - Rusko, USA, EÚ. Vývoz zbraní, tak ako je vo svete dobrým zvykom, žehná štát a všetky exporty sú teda v súlade so zákonom. Je pravda, že často sa priamo na bojiskách  delaborizuje dvakrát predaná munícia, čo je obchodne i logisticky veľmi pozoruhodný biznis plán, ale keď sa príde na konkrétne dokazovanie, skutok sa nestal. Všetky jachty sveta sú toho jednoznačný dôkaz. Faktom je, že na blízko východných bojiskách je stále z čoho strieľať. Za mesiac sa tu vystrieľa celý náš rozpočet na obranu, čo je ale vzhľadom na bonitu aktérov stále prijateľnou investíciou. Problém udržateľnosti konfliktu v bojovej vrave je ale inde. Promotérom vojny začína chýbať na bojiskách živá sila. Chýbajú tu ochotní ľudia, ktorí sa nechajú v záujme veci skántriť. Personálny problém sa bolestne prejavuje na všetkých stranách konfliktu. Veľké počty potenciálnych regrútov už opustili a neustále opúšťajú územia na gréckych či talianskych šedou ekonomikou financovaných morských kompách. Mnohí z nich sú utečencami aj v okolitých štátoch, najmä v Turecku a Jemene. Počet fanaticky odhodlaných sa v jednotlivých bojových líniách priamoúmerne scvrkáva s tým, ako sa nimi plnia ich prosté púštne hroby. Personálny problém nedostatku živej bojovej sily v prvej línii je preto významný faktor, ktorý núti regionálne i globálne záujmy k prijatiu nejakej formy dohody. Zahnať migrujúcich brancov späť zrejme nepomôžu v želanom rozsahu ani teroristické útoky organizované v najväčších štátoch Európy.  Európske štáty budú musieť do svojej vnútornej bezpečnosti zapojiť omnoho intenzívnejšie vlastné integrované moslimské komunity. Inak si budú izolované útoky na ich území vyberať svoju smutnú daň.

Dohoda  na blízkom východe sa bude hľadať veľmi ťažko. Geopolitické i regionálne záujmy sú tu nastavené antagonisticky. Modus operandi a z neho prameniace otázky, čo ropa, čo plyn, odkiaľ a kam, či názorovo nekompatibilné entity Turci - Kurdi, sunniti - šiíti, sunniti - šiíti- Izraelci sú pernamentne rotujúcim kolesom konfrontačných stretov ženúcim sa časom bez riešení.

 

Výška škôd ľudských i materiálnych je na blízkom východe enormná. Izraelsko-palestínska ťahanica možného “súštátia” trvá už desaťročia. Svet stále trpezlivo čaká, kým sa na oboch stranách nájde politická vôľa na ich mierové usporiadanie. Izraelská výstavba a osídľovanie okupovaných území či nedávno schválená rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN o nelegálnosti týchto aktivít je plne v súlade s historickým kontextom vzájomného nepochopenia sa. Vzájomné strety sú len zrkadlom toho, že sa vo veci uzmierenia týchto dvoch entít a zblíženia ich stanovísk nedeje vôbec nič. Naopak nedokáže sa udržať ani to status quo. Na dnešnom vojnou zmietanom blízkom východe sa ani tento politicky postranný Izraelsko-palestínsky spor nijak zásadne svojou nezmieriteľnosťou nevyníma z kontextu tých ostatných. 

Sučasné mediačné snahy Ruska, Turecka a Iránu o urovnanie sporov bez USA a Saudov sa môžu len ťažko stretnuť s úspechom. Je ale pravdepodobné, že sa po dvadsiatom januári stanú širším tematickým formátom na rozhovor. Kontaminovať sa ale prílišným optimizmom v pojanuárovom vývoji nástupom čísla štyridsaťpäť sa neodporúča ani informovaným pesimistom. Už len dostať všetkých učastníkov konfliktu za jeden rokovací stôl bude sizyfovským dielom. Navzájom sa totiž z rokovaní vytrvalo vylučujú. 

Noc plukovníkov u Osmana nebola prvou ani poslednou. Smrť ambasádora guľkou z uniformy je len predzvesťou toho, ako blízko je v tejto krajine ruka plukovníka. Národ nevymeníš, je to Tvoja karma. Turecko viac ako sultána potrebuje svojho Ataturka na to, aby ho zabuchnutá modrá brána dvadsiatich ôsmich hviezd nezahnala zo sekularity späť do mešity. Sekularita totiž modernému Turecku v civilizačnom okruhu zvanom svet ako jediná umožní posun vpred. História moderného Turecka už dala na tieto otázky v Mustafa Kemal Ataturkovi odpoveď.

Blízky východ ako región neustále sa premienajúcich zaujmových zoskupení podľa aktuálnej potreby miestnych handlov dnes nie je kľudné miesto pre život. Je možné, že sa tu ale nakoniec niečo stráviteľné uvarí, i keď to bude servírované na viac chodov systémom konzumných omylov a pokusov. Sýria a Irák sa pravdepodobne územne rozdelia a na ich pôvodných pôdorysoch vzniknú etnicky a konfesijne ucelenejšie osídlenia. Času aj peňazí je na to v regióne dosť. Politicky samostatná Palestína zrejme ostane na dlho len bájnou Atlantídou.

Optimistom v širších súvislostiach pre  Blízky východ nie som. Na to tam žije až príliš veľa nezmieriteľných, ktorí svoju súčasnú vzájomnú nenávisť nikdy nezabudnú slávnostne odovzdat svojim nástupcom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.


Už ste čítali?