Žiadne veľké prekvapenia sa nekonalo. To, že si niekto niečo osobne prial a veci si tomuto svojmu prianiu nekriticky a neobjektívne prispôsoboval, je už iná vec. Vývojové trendy v spoločnosti boli jasné a zreteľne viditeľné celé týždne a mesiace pred samotným volebným aktom. Odhady sa nedajú robiť na desatiné miesta presne. Pri veľkom počte strán okolo piatich percent rozhodujú o vstupe do parlamentu aj tie malé desatiny štatistickej chyby. A to by bola tak jediná akceptovateľná chyba odhadu, ktorá sa objektívne mohla stať. Čísla, ktoré ale uvádzali jednotlivé agentúry, boli viac kupovaným snom a neželanou manipuláciou verejnej mienky ako realitou. Bez debaty sú hanbou kompetentných a dôkazom, že vyhorievajú nie len politici. Pozitívnym konštatovaním ostáva, že táto krajina má zachovaný inštitút skutočne slobodných volieb. Systémovým nedostatkom je, že prvý vstup nových politických subjektov do politickej súťaže je len arénou bohatých, ktorí disponujú dostatočnou finančnou hotovosťou. Takto nastavené podmienky volebnej súťaže robia vstup do politiky “panským huncústvom” a exkluzívnym klubom na ktorý treba veľa peňazí. V reáli sa to uskutočnuje priamim vstupom majetných do politickej sútaže, alebo nepriamo spojením talentovaného politika s finančnou skupinou. Stupídne maskovanie týchto praktík braním pseudoúverov s fiktívnym ručením je len urážkou inteletu voliča, ktorého odpoveď vo voľbách bola pre takéto počínanie, jasnou správou. Takéto nastavenie spôsobu financovania politického systému umelo limituje politický výber možností pre krajinu. Podnecuje spojenia, ktoré neskôr po dosiahnutí politickej moci deformujú správu štátu klientelizmom. Toto sa tu deje 26 rokov bez výnimky. Menia sa len osoby a obsadenie. Korupcia a klientelizmus je systémová chyba tohto štátu má ho vo svojej DNA na všetkých úrovniach riadenia. Jej systémova deštrukcia bude pre túto spoločnosť jednou z hlavných politických výziev nového štvrťstoročia. Financovanie politických strán po ich vstupe do parlamentu zo štátneho rozpočtu je legitímna záležitosť a snaha o jej odstránenie je demontážou demokratického systému. Demokratický spôsob riadenia štátu niečo stojí a musíme to akceptovať. Model organizácia volieb v krajine, ako jedného volebného obvodu je pre päť a pol miliónovú krajinu najlepšia zo všetkých možností. Podporuje celistvosť a kompaktnosť politického systému rovnako ako unitárny charakter štátu. Voličovi umožnuje aj najlepšiu možnosť svojou synergickou voľbou meniť zo dňa na deň svoje politické zastúpenie. Protestná voľba 2016 je toho najlepším dôkazom. Prispôsobovanie si volebného systému svojim úzkoprsým politickým pohľadom a záujmom pod pláštikom vnášania akéhosi poriadku do systému organizácie volieb považujem za bezpečnostné riziko pre správu krajiny. Nositeľov tejto aktivity dávam do zvláštnej pozornosti voličov pre budúce voľby. Za zdarný priebeh deviatich slobodných parlamentných volieb treba dezignovanej vláde poďakovať. Vplyv finančných skupín je v súčasnosti na chod štátu zásadný, ale priamy vplyv na inštitút slobodných volieb v krajine nemajú. Čo je dobrá správa pre občana, na teraz jediná.
Významným tvorcom politickej klímy v krajine je “siedma veľmoc”. Médiá sú strážnym psom demokracie pri ich nestranej a objektívnej správe. Ich zdravo kritická , investigatívna žurnalistika je korením systému, ktoré všetci potrebujeme. Hranice objektivity budú vždy subjektívne, ale poctivú analytiku si v médiách nedajte vziať. Tá jediná vás bude chrániť pred pokušením manipulovať. Intelektuálny potenciál v mediách na to je, tak držím žurnalistom v tom úsilí palce. Bez seriózne pôsobiacej siedmej veľmoci tu spoločenská katarzia nenastane. Alebo áno, ale potom už nie perom. K novinárom adresne už hádam len toľko. Viem, že máte svojich vlastníkov, ale viem že až také jednoduché to s vami nemajú. Držte si odstup a nadhľad. Jediným vašim limitom nech je vaše svedomie. Demokratický charakter tejto krajiny to potrebuje.
Ľud v parlamentných voľbách 2016 neprehovoril , ľud v parlamentných volbách z r e v a l. Nastalo zásadné zemetrasenie v politickom spektre a nebude posledné. Treba to chápať v širšom časovom kontexte ako prirodzený vývoj. Bude veľmi dôležité, aby kroky zvolenej politickej reprezentácie na úrovni riadenia štátu kopírovali trend a náladu voličov a posunuli krajinu politicky požadovaným smerom. Aj od tohto ich zdravého úsudku bude závisieť ich ďalší politický osud. Povedal by som, že krajina sa pocitovo a hodnotovo prelaďuje. A nebude to len jednorázová záležitosť. Politicky je potrebné uskutočniť tie zmeny, ktoré vyvolali protestnú voľbu. Ďalej je potrebné v rámci katarzie v spoločnosti túto katarziu umožniť dokončiť. Každému súdnemu človeku je jasné, že z protestnej voľby nemôže vzísť vláda krajiny na štyri roky. Ak si to niekto myslí, tak sa mýli. Organizovanie predčasných volieb hneď po skončení týchto, by bolo tiež politickým zlýhaním zvolených subjektov. Okrem toho, čo by ako priniesli? Ako významne by zmenili rozvrstvenie volebných hlasov oproti dnešku? Nijak. Pred novými voľbami treba dať možnosť ľuďom priniesť novú politickú ponuku, formovanú do nových politických prudov a strán, ktoré by lepšie sústredili zmenenú politickú objednávku zo strany voliča. Vždy tu môže byť riziko fragmentácie politického spektra, ale už ho nepredpokladám. To sa stalo už teraz. Od správneho posúdenia dnešnej politickej situácie zavisí budúcnosť krajiny. Takéto voľby sme tu ešte nemali a vyžadujú štátnické rozhodnutie. Kto sa bude snažiť pozliepať niejakú vačšinu starým osvedčeným spôsobom a držať tu takuto formu správy štátu štyri roky, uprednostní svoj osobný politický záujem a je predpoklad, že v nasledujúcich voľbách skončí. Dospieť k takejto politickej dohode potrebuje čas a širšiu spoločenská zhodu i pochopenie. Nie je to rokovanie na týžden, dva. Pri jej získavaní treba urobiť veľa nepredstaviteľného a veľa neakceptovateľného. Nežijeme vo vzduchoprázdne ani na zelenej lúke. Nevisíme tu na stromoch. Sme integrovaný geopoliticky, vojensky i hospodársky. Máme svoje povinnosti i záväzky. Máme svojich občanov a ich potreby. Máme svoju zodpovednosť, individuálne pohnútky potlačme inak neuspejeme. Sme kultúrny národ v strede Europy s dlhou tradíciou. Čas na vyjednávania politickým reprezentáciam už plynie. Nájdite konzenzus v tom správnom smere.
K samotným voľbám len dodám. Všetky zvolené subjekty su absolútne legitímne a politicky rovnocenné. Ich názorová rozdielnosť, často krát aj zásadného charakteru je voľbou občanou. Nesmie sa napádať, treba ju rešpektovať. Čo však nemusíme rešpektovať a ani nesmieme sú ich názory a prejavy. Tie môžeme a musíme trhať argumentačne na kusy kdekoľvek a kedykoľvek, keď budú vyrieknuté. A je čo pranierovať, pretože nezmysly sú to veľké. Novinárom začína zlatý vek.
Znudený hegemón dostal priamy politický zásah päsťou na “solar”. Síce otrasený, ale ostal stáť. Verím, že otras, ktorý volebným úderom prekonal, nebude prekážkou jeho prezieravého úsudku. Pretože tento on i tento štát bude v danej situácii potrebovať. Tiež spolieham na etnického barta a jeho politickú pamäť slona, spolieham aj na najstaršiu stranu Rázusovu, Bruselského zavlečenca a lucidnosť profesora, ktorého za mnoho chýb možno haniť, ale jeho intelektuálny potenciál je nespochybniteľný. Spolieham na ich spoločný zdravý úsudok ako celku. Umožnite zmenu. Protestné strany v protestných voľbách majú svoju energiu. Obsahovo sú protestné strany tri. Objektívne, ale nemajú mentálnu ani personálnu výbavu na riadenie štátu. Dve z nich, každú z iných dôvodou považujem za potencionálne bezpečnostné riziko pre štát. Ich energia ale umožní tým druhým posunuť vývoj krajiny želaným smerom. Sú to paradoxy politiky, ale svet nie je čierno -biely - nikdy. Takáto úvaha je v riešení ťažká aj pre mňa. Urobil som ju v záujme veci, som pragmatik. A pragmatici musíme byť v tejto politickej situácii všetci. Riadenie štátu v medzných situáciách je vec pragmatikov.
