Medializované vyjadrenia hlavnej školskej inšpektorky je možné považovať v danom kontexte za nehorázne, poburujúce a mimo realitu, spoločenských a hodnotových rámcov demokratického štátu.
Ak dnešná verejná moc považuje za prejav hodný možnej perzekúcie, prezentovaný solidárny a slobodný občiansky postoj 504 rodičov jednej štátnej školy, uskutočnený na podporu legitímnej snahy svojich tiež vládnou mocou ignorovaných 15 000 učiteľov, je možné považovať tento ich postoj za zlýhanie ich zdravého úsudku, ako i celkového chápania hodnôt demokraticky organizovanej spoločnosti založenej na ústavou zakotvenom práve na slobodu prejavu.
Už pri učiteľoch sa deklarovalo, že takýto model správania sa štátu voči svojim občanom je neakceptovateľný. Rodičia sa zastali ignorovaných učiteľov svojich detí a tak sa podľa zvrátenej logiky súčasnej moci mohli stať sami vhodným objektom potenciálnej perzekúcie. A to nie len samotný rodičia, ale aj ich deti ako čítam z vyjadrenia našej pani hlavnej školskej inšpektorky. Zdravý úsudok sa nám zo štátu vytratil, ako i rešpekt človeka k človeku jeho postoju a názoru. Arogancia moci a obyčajná ľudská hlúposť sa zdá, zasa stáva v súčasných pomeroch bezbrehá.
V danom kontexte sa dá konštatovať, že model používajúci represiu, vyhrážky, zastrašovanie, účelové inšpekčné kontroly či potenciálne postihovanie slušných občanov, mám, otcov a ich detí na základe ich legitímne prezentovaných občianskych postojov za absurdný a absolútne neprijateľný.
Mám ten pocit, že tento štát zase raz napadol totalitný vírus mysle a potrebuje hodnotovú terapiu uplatnením priamej moci nás občanov realizovanú prejaveným hromadným názorom.