B r e x i t - Y e s / N o

Autor: Pavol Nemec | 10.5.2016 o 19:10 | (upravené 10.5.2016 o 19:49) Karma článku: 3,41 | Prečítané:  849x

Žltá ponorka zakotvená vo výnimočne voľnom stehu nite Lisabonu má oko upäté v šošovke  periskopu. Ostrovná posádka v referendovom strnutí pozoruje trápiaci sa zvyšok kontinentu v jeho tuhom úniovom zošití.   

Veľká Británia - stará dáma Európy, je sedemdesiat rokov na vytrvalom ústupe z mocenských pozícií svetovej geopolitiky.  Svetovej mocnosti priemyselnej revolúcie a koloniálnemu impériu číslo jeden moderná doba pozmenila tvár. Svetové vojny, strata kolónií a vznik silnejších impérií Britániu zmenil na realitne drahý ostrov so zdvorilo sa hašteriacimi partiami Konzervatívcov a  Labouristov.  Sentimentálne udržiavaná monarchia pri čaji o piatej s letargiou dedičnej elity sleduje lenivým okom pomaly plynúceho času rokmi nemenné termíny podujatí vo svojom tak trochu sebestrednom spoločenskom kalendári. Tradícia uzamknutá do kráľovského protokolu žije svoje nevšedné životy v mediálnej pozornosti prajného davu.

Tradičnú formu spojeného kráľovstva nenarušila ani revolta žltej ponorky, či bláznivá jazda mysterióznym autobusom brázdiacim lány jahodových polí v chytľavom songu ostrovnej popkultúry.  Stále tu platí, že všetko čo máš, je láska a ak dáš šancu mieru, nemôžeš urobiť nikdy chybu. 

Tak ako i pri historických rokovaniach o znovuzjednotení Nemecka. Keď sa vždy tip top upravená železná lady  diskrétne naklonila k ustarostenému poslednému červenému cárovi sovietskeho impéria a ticho zašepkala. Neodchádzajte z Berlína - prosím! Odišli. Ekonomicky, ani ideologicky to už nezvládali. Dobehla ich doba a vlastné chyby. Otvorená peňaženka Bonnu na chvíľu oddialila termín ich vlastného imperiálneho skonu. Koľko? Koľko treba zaplatiť za Nemecko? Zaznela suma i termín odsunu. Kasa Bonnu prikývla a pridala bonus za expresnú formu. Prosté podanie rúk potom spečatilo osudy miliónov ľudí na ich ceste na slobodu. Sovieti v novom super rýchlom termíne brali tanky pod pazuchy a nohy na plecia. V riadenom chaose pol miliónového odsunu odchádzali z nemeckých perónov v nekonečnom reťazci na východ smerujúcich vlakov. Yenkee mal k spojeniu len dve podmienky. Pričleňte tú odlúčenú východonemeckú “guberniu” k západonemeckej matke, ako v minulosti  stratené a dnes znovunájdené dieťa bez medzinárodno-právnej subjektivity.  Zjednotená nemecká rodina bude stáť na medzinárodno-právnej subjektivite západného Nemecka a bude kontinuálne Severoatlantická. Hawk. Rus ešte medzi dverami dodal, že hádam len nerozmiestnite v tých nových spolkových krajinách žiadne svoje vojská. Yenkee, “ok”. Zvláštne je, že keď sa varia dejiny, veci desiatky rokov nepredstaviteľné sú ako keby úplne samozrejmé,  vyslovované s neuveriteľnou ľahkosťou bytia v podstate len tak, ako keby medzi rečou. A tak nejak medzi rečou sa rozobrala aj vnútorná nemecko - nemecká hermeticky uzavretá železná opona dvoch nezmieriteľných vojenských paktov.

Rusko vtedy ešte v župane “Sojuza” prehralo hospodársky najdlhšiu opotrebovávaciu vojnu histórie a toto bol jej prvý rešpektovaný  geopolitický rezultát. I keď zďaleka nie posledný. Prehrali súboj na diaľku s efektívnejšou formou organizácie ekonomickej a spoločenskej správy slobodného sveta. 

Železná lady sa neobávala opätovnej militarizácie Nemecka. Dobre vedela, že po polstoročí intenzívnej denacifikácie  a zakotvení  Nemecka “Konráda Adenauera” v Severoatlantickom pakte je to neopoctatnená obava. Británia sa obávala neprimeraného rastu  nemeckej ekonomickej a hospodárskej sily v Európe po jeho opätovnom  zjednotení. A čas ukázal, aký to bol  prezieravý národohospodársky  odhad.  Zjednotené Nemecko po krátkej rekonvalescencii sa  hospodársky veľmi zdatne reštrukturalizovalo. Dnes po dvadsatich šiestich  rokoch od zjednotenia v Európskej únii jasne dominuje ako jej hospodársky líder. A nie len to. Hospodárske líderstvo Nemecka  sa pozvoľna pretavilo do politického líderstva v  Európskej únii. 

Veľká Británia si je tohto faktu vedomá, ale nedokáže ho zmeniť. Nevie s Nemeckou efektivitou  hospodársky a politicky súperiť. Jednoducho je hospodársky slabšia. Svoj osobný vzdor so smerovaním úniového celku navonok reprezentovaným hlavne Nemecko-Francúzkym súznením si uplatňuje krok za krokom v bilaterálne vyrokovaných výnimkách z centrálne platných pravidiel. Stará dáma sa tak postupom času v stupňovaní svojho vzdoru ocitla až na samom prahu  vlastného referenda o zotrvaní či odchode z Európskej únie. 

Súčasný stav integračnej previazanosti Veľkej Británie s Európskou úniou by sa dal charakterizovať po sérii udelených výnimiek eufemizmom “státia jednou nohou v kruhu”.Vláda jej veličenstva Alžbety II. udelila svojmu občanovi  prostredníctvom svojich volených “poddaných” zdvorilú možnosť rozhodnúť či aj tú jednu nohu, ktorú jej panstvo v  Európskej únií ešte má, vytiahne alebo ponechá.

Dôvodov na takýto radikálny krok, ale objektívne rapídne ubúda. Po všetkých aj tých najnovších ústupkoch EÚ voči GB je racionalita zvažovaného  odchodu naozaj pochybná. Všetky problémové trecie plochy - migračné, sociálne, menové, azylové a mnohé ďalšie, nemenej zásadné sa na Veľkú Britániu jednoducho nevzťahujú.

Ostali len pocitové rozdiely. Kontinentálna Európa je na Britániu  príliš socialistická, mdlá , veľmi nemecká. I keď svoju nemeckosť v Bruseli formálne maskuje francúzkou pudrenkou,  čiperným názorovo flexibilným nemeckým kníhkupcom a jedným skutočne Nemecku oddaným  luxemburským dôchodcom. Celé toto panoptikum veselých úradníckych postavičiek je vo svojej profesionálnej podstate nominačne vďačné  nemeckej spolkovej  kancelárke. Čo by nevadilo, keby súčasné Nemecko bolo centrom prezieravých politických myšlienok a skvelých praktických realizácií. Ale nie je. Práve naopak. Vo veľa zásadných veciach sa pani kancelárka  mýli, alebo uplatňuje čisto nemecký záujem, ako v prípade  migrantov, Grékov či plynovodu. Na nej závislí európsky aparát potom s autistickou aroganciou politicky presadzuje tieto už nie raz odmietnuté veci, znovu a znovu. Európska politická scéna sa tak vnútorne polarizuje a radikalizuje. Chvíľu potrvá kým si za to vo voľbách politická elita Európy vyberie svoju zákonitú daň. Aj v Nemecku. Politické elity svoje národy nevymenia, národy vymenia ich.  Mrzí ma, že niekde k tomu dôjde až v tak radikálnej podobe. Politické triezvenie voličov bude mať trpkú príchuť v mnohých krajinách. Hlavne však tam, kde miestni politici arogantne ignorujú súčasnú realitu a verejnú mienku svojich vlastných občanov. Mentálne delenie Európy na východ a západ, tak ako sme ho poznali už neexistuje. Zmazala ju zjednocujúca identická konfrontácia s rovnakými externými rizikami. Rozdielne sú v európskych krajinách len termíny parlamentných volieb. S pokorou počkajme na ne. Koľko v nich tých “rakúskych“ prekvapení ešte zaznamenáme. A sú to vôbec prekvapenia?

Veľká Británia sa ako krajina s liberálne pôsobiacou ekonomickou štruktúrou v socialistickej Európe politicky nepresadila. Presadila si  striktne  len to svoje vo vzťahu k svojej vlastnej pozícií v rámci EÚ. Aj v  Európskej únií platí, že hospodárskej sile zodpovedá tá politická. 

Nik nevie dnes s určitosťou povedať, ako plebiscit v Spojenom kráľovstve dopadne. Spojené štáty i zvyšok Európskej únie lobuje za zotrvanie Veľkej Británie v únii. Rovnako i významná časť súčasného britského establišmentu. Výsledok volieb o Londýnsku radnicu tiež niečo napovedal. I keď prehra euroskeptika v multietnickej metropole nemusí nutne zrkadliť pohľad a náladu celej krajiny. Pravdupovediac, po všetkých tých výnimkách včítane posledných, vlastne plebiscit v tomto znení, ohlásený už takmer pred dvomi rokmi stratil svoj pôvodný praktický význam.  EÚ vo všetkom problematickom medzičasom GB vyhovela a udelila jej výnimku. 

Veľká Británia  je dnes v podstate úplne autonómna súčasť EÚ, podieľajúca sa tak akurát na výhodách spoločného trhu. Všetky ostatné európske nápady Bruselu bude musieť odobriť Londýn. 

I preto si myslím, že Britom toto formálne členstvo nijak neubližuje a naopak prospieva. Skôr mám pocit, že tento plebiscit inšpiruje pro futuro ďalšie Európske štáty. Minimálne v tom, že sa pokúsia o revíziu vlastných zmluvných vzťahov s EÚ v snahe napodobiť v tom rozumnom Britániu.

Som toho názoru, že Veľká Británia v Európskej únii z vôle vlastných občanov nakoniec ostane. Osobne dúfam, že politicky v omnoho aktívnejšej podobe ako doteraz. Európsky projekt to sú aj Briti.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?