Čo nás čaká a neminie…

Autor: Pavol Nemec | 28.3.2016 o 0:29 | Karma článku: 4,13 | Prečítané:  641x

Krajina po parlamentných voľbách z mocenského patu zostavila vládu, pravo - ľavú, stabilne - nestabilnú. Akú bude mať s ňou naša spoločná budúcnosť históriu?    

Hegemón stratil po štyroch rokoch na samotke moci súdnosť v politických i spoločenských  otázkach. Z nôh mu odišla dynamika zmeny, stratila sa v bludisku vlastnej istoty. Z ekonomických poradcov mu ostal po boku len jediný - pán chamtivý.  V strane jedného muža niet očakávanej  náhrady. Očný divadelník je mentálne skôr ministrom národného obstarávania ako zodpovedný vedúci bezpečnostného aparátu. Pod jeho vedením  aparát zlenivel a skorodoval. Pocit bezpečia či dovolania sa spravodlivosti v krajine nenastal. V sieťovke roznášané hasičské autá tento druh požiaru nehasia. Letargická výkonná moc  nepriniesla ani dostatok informácii pre rozhodovacie procesy v štáte. Neboli sme a nie sme pripravení na vnútropolitické, ani zahraničnopolitické výzvy. Zlyhávame v kvalite  informačných tokov i následných analytických úsudkoch. Blízkovýchodná rozbuška bola odpálená už dávno, delá prehovorili aj za humnami. Nestabilita hraničnej krajiny pretrváva, hrozí tam pernamentná  revolúcia. Čo o nej vieme? A čo vieme o našom Schengene, o našej krajine ako tyle geopolitických hier?  Naozaj nás zachráni plot spúšťaný z vlečky nákladiaku?

Po ekonomickej kríze prišla kríza migračná. Na jej pozadí sa hlási o slovo medzinárodný terorizmus. Stará dáma je v riešeniach liknavá. Pre rozdielnu národnú históriou jej chýba spoločná optika. Nevie zaostriť a rozpoznať, čo je pre ňu ako celok  podstatné. Nevie zaujať a prijať spoločné riešenie. Očakáva sa, že jej v tom pomôže nová americká voľba, ale tá je ešte ďaleko. Európska bezpečnosť nie je autonómna. Ostáva len dúfať, že všetko zlé bude na niečo dobré a to, čo nás priamo nezabije, nás posunie v uvažovaní ďalej. Pretože to potrebujeme. Všetci. 

V domácej parlamentnej opozícii dupocú nadržané slony v porceláne s vendetou ako znakom výkonnej moci v základnom programe. Sekundujú im hajlujúci zásadní a vytrvalí antagonisti demokratickej spoločnosti, či rozprávkari vykupujúci si svoje zlé svedomie filantropiou. V nestabilných časoch je to Molotovov kokteil nad Dunajom. Bude čo robiť, aby sa veľký tresk nestal skutočnosťou. Neostáva iné, len sa sformovať a zabojovať. Ako v minulosti, tak i dnes. História nám dáva jasnú odpoveď, ako sa  to končí, keď sa veci robia formálne a nezúčastnene. Keď sa rezignácia vydáva za rozvážnosť a vlastný strach za politickú korektnosť. Alibizmus je deštruktívnou štátnou doktrínou. 

Každému je súdené uvažovať na základe svojho životného poznania. Pochopiť, čo sa v spoločnosti deje a kam sa to posúva. Nájsť na to  riešenie - je presne to, čo sa od dnešnej politiky vo výsledku očakáva. Limity očakávania sú neúprosné rovnako ako dejiny. Až časom sa ukáže kto, kedy a kde sa mýlil. Z pohľadu dejín je to ale nepodstatné.  Čo nás čaká a neminie, je  katarzia. Dnes ju vidí na obzore len pár jednotlivcov, ale zažijeme si ju všetci. Vždy bolo menej tých, ktorí uverili, aj keď osobne nezažili. Aj preto máme v histórií ľudských spoločností toľko historických omylov zo zlých úsudkov. Tendenčných analýz a bludne stanovených cieľov. Vláda  vygenerovaná z protestných volieb  je  z núdze necnosť. Na iné riešenie - isto ťažšie, so širšou politickou dohodou, nemala stávajúca mocenská elita dostatočnú mentálnu ani štátnickú zrelosť. Škoda. Aj preto sa nová vládna moc nedá nazvať inak, ako vládou uprednostnených osobných záujmov, kozmetických zámien mien a systémovou kapituláciou reforiem. Ani nové nominácie nijako významne nevyradili súčasné závadové politické či ekonomické  routre finančných tokov v štáte. Fantozzi na školstve, či nominant  finančníkov v zdravotníctve a mnoho ďalších zmien - nezmien, dokresluje súčasný hanebný marazmus výkonu politickej moci v krajine. Jej korózia v rovine praktickej realizácie pôvodnej spoločenskej objednávky je až neospravedlniteľne trápna. Nesnaží sa už ani formálne prekryť krycím mediálnym náterom spriatelených. Národ má v rodnom znaku letopočet spoločenských zmien stanovený magickou osmičkou. Sedmičkový rok pred ním už veľa napovie o osmičkovej dohre. Ak starému bardovi pri podpise koaličnej zmluvy telom lomcovala zlá predtucha mrzkého konca, tak vedz, že bola autentická.

Viem si predstaviť, že po voľbách nastalo výrazné oslabenie voličskej podpory všetkých parlamentných strán okrem dvoch národných. Percento nespokojných a nerozhodnutých voličov už dlho nebolo tak dramaticky vysoké. Idea výraznej reprofilizácie domácej politickej scény je aktuálna, tak ako už dávno nie. Čo nás čaká, nás isto neminie.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?